Pastiersky list pri príležitosti

ustanovenia Gréckokatolíckej metropolie sui iuris na Slovensku

            Drahí bratia kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, milovaní bratia a sestry, drahí naši veriaci!

            „Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne!“ (Ž 33,4) Týmito slovami žalmistu pozývame všetkých vás, aby sme spoločne vzdávali vďaky Bohu za veľký dar, ktorý dostala naša Gréckokatolícka cirkev na Slovensku v podobe jej nového kanonického usporiadania.

            Povýšenie Košického apoštolského exarchátu na eparchiu, vytvorenie novej eparchie v Bratislave a povýšenie Prešovskej eparchie na metropoliu sui iuris je zo strany Apoštolského stolca veľkým vyznamenaním pre našu miestnu cirkev a zaiste aj ocenením jej osobitného svedectva o jednote s Apoštolským stolcom počas prenasledovania totalitným režimom v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia.

            Sme presvedčení, že táto nadčasová udalosť je aj výsledkom príhovoru našich blažených mučeníkov, biskupov Pavla Petra Gojdiča OSBM, Vasiľa Hopka, ako aj rehoľného kňaza Metoda Dominika Trčku CSsR, ktorí  preliali svoju krv za vernosť Kristovi a za jednotu s Apoštolským stolcom.

            O metropolitnom zriadení našej Gréckokatolíckej cirkvi uvažoval už pápež Pius XI., ktorý v pápežskej bule Pre rozvoj cirkevnej správy (Ad ecclesiastici regiminis incrementum) z 2. septembra 1937  napísal: „Len čo to bude možné uskutočniť, zriadi Apoštolský stolec v Československej republike dve nové metropolitné sídla, jedno latinského obradu a druhé východného obradu“.

             Prišla však druhá svetová vojna, potom prenasledovanie našej cirkvi a napokon 40-ročné obdobie jej obnovenej činnosti po roku 1968.

            Skúsenosť z prenasledovania v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia, a hlavne svedectvá veľkých osobností viery, akými boli naši blažení hieromučeníci, ako aj mnohí iní kňazi a veriaci, ktorí spolu so svojimi rodinami zostali verní Kristovi a Gréckokatolíckej cirkvi, poukazujú na možnosť svätého života aj v dnešnej dobe. Dôkazom toho je aj nedávne udelenie najvyššieho izraelského štátneho vyznamenania Spravodlivý medzi národmi blahoslavenému biskupovi a mučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi OSBM za nezištnú záchranu Židov počas  2. svetovej vojny.

            Po oficiálnom obnovení činnosti našej cirkvi v roku 1968 nám Boh vo svojej prozreteľnosti daroval ešte 40 rokov prípravy na metropolitné zriadenie. Dnes môžeme spoločne ďakovať Bohu za to, že počas týchto rokov, zvlášť po roku 1989, bola obnovená činnosť dôležitých inštitúcií, ako sú napríklad Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity a  Gréckokatolícky kňazský seminár blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča. Aj v mnohých iných rozmeroch došlo k rozkvetu a obnove života našej Gréckokatolíckej cirkvi. Uplynulých 40 rokov môžeme zároveň vnímať aj ako obdobie putovania  do „zasľúbenej zeme“, ktoré nám Boh daroval, podobne ako izraelskému národu, aby upevnil a prehĺbil našu vieru.         

            Dosiahnutím metropolitného zriadenia sa však naša cesta nekončí. Apoštol Pavol v Liste Filipanom napísal: „Zabúdam na to, čo je za mnou a uháňam za tým, čo je predo mnou.“ (Flp 3,13) Nové kanonické usporiadanie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovenku nás pozýva k tomu, aby sme s novou silou   a s radosťou v živote vyznávali spoločnú vieru v Ježiša Krista v dnešnej dobe, v konkrétnych situáciách a na konkrétnych miestach, podľa toho, kam nás Božia prozreteľnosť poslala.

            Ustanovujúca bula Prešovskej eparchie z roku 1818 Relata semper, ktorej 190. výročie si v tomto roku pripomíname, sa začína slovami: „Bojujúca cirkev má svoju pozornosť stále zameranú (po latinsky relata semper) na slovo toho, ktorý potvrdil, že ju vystaval na skale“.

            V evanjeliu dnešnej nedele sa Filip stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho,                 o ktorom písal Mojžiš v Zákone a proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta." (Jn 1,45) Natanael však vyjadruje svoju pochybnosť:  „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!" (Jn 1,46a) Vtedy ho Filip uisťuje slovami: „Poď a uvidíš!" (Jn 1,46b)

            Podobný proces ohlasovania evanjelia často prebieha aj v dnešnej dobe. Cirkev, pripodobnená Filipovi, sa pokúša ohlasovať radostnú zvesť o Mesiášovi. No stretáva sa aj s pochybnosťami, ktoré predstavuje Natanael. Filip sa však nedá vyviesť z miery Natanaelovou otázkou a vyzýva ho, aby upriamil svoju pozornosť na Krista: „Poď a uvidíš!" (Jn 1,46b) Keď sa potom Natanael stretne s Kristom, je celý prekvapený, keď mu Ježiš hovorí: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal.“ (Jn 1,48)

            Drahí bratia a sestry,

            aj naša Gréckokatolícka metropolia sui iuris na Slovensku je pozvaná k tomu, aby upriamovala pozornosť dnešného človeka na Ježiša Krista. Potom aj dnešný človek ľahšie na sebe zakúsi Ježišov spásonosný pohľad. Modlime sa teda, aby pozornosť každého jedného z nás bola stále zameraná predovšetkým na Ježiša Krista. Nech nám v tom pomáhajú prosby našej nebeskej Matky Presvätej Bohorodičky Márie vždy Panny, svätého Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána, svätých slovanských učiteľov a apoštolov Cyrila a Metoda, ako aj našich blažených hieromučeníkov Pavla, Vasiľa a Metoda.

            K tomu vám zo srdca udeľujeme archijerejské požehnanie.

                                                                       vladyka Ján, prešovský arcibiskup a metropolita

                                                                       vladyka Milan, košický eparcha

                                                                       otec Peter, novovymenovaný bratislavský eparcha